Verona Šikulová: Som feministka, nie domáca pekáreň!
Videla som v televízii dokumentárny film o Indii - fotografie znásilnených dievčat, demonštrácie za sprísnenie indických zákonov, rozhovory s príbuznými „obetí“, rozhovory so ženami aj mužmi na ulici v Dillí, rozhovory so zástupkyňami feministického hnutia.
Keď sa ma z času načas pýtajú na feminizmus v súvislosti s tým, čo píšem a o čom píšem, rada si zažartujem a hovorím, že nie som feministka ani zenbudhistka, som čosi ako zembudhistka. Ako žena však veľmi citlivo vnímam postavenie iných žien vo svete, trebárs vo svete mužov, urážajú ma sexistické a machistické reklamy a iné pánske prejavy „mužskej náklonnosti k ženskému pohlaviu“. Zväčša na ne nereagujem, podobne, ako nereagujem na každý prejav tuposti v televízii.
Tento týždeň ma však, možno aj v súvislosti s filmom, ktorý som videla, na istej sociálnej sieti zaujal citát slovenského spisovateľa Gustáva Murína, ktorý veľmi nerada odcitujem, a nie len tak, na zamyslenie: "Už dávnejšie som povedal, že feminizmus je dôkazom, že choroba šialených kráv je prenosná aj na človeka. Feministky nenávidia klasickú rodinu (...) Feministky ponúkajú alternatívu: homosexuálne páry s deťmi od náhradných matiek (najradšej by ich, pravda, mali z umelých, inkubátorových materníc ako pecne chleba z domácich pekárničiek na gombíček). (...) mám veľmi nepríjemný pocit, že aj u nás (...) budú vďaka tejto ideológii onedlho normálne rodičovské páry znevýhodňované, ako nenormálne, a nenormálni homosexuálni rodičia dávaní za vzor novej rovnorodovej spoločnosti."
Nechce sa mi to komentovať, zodvihol sa mi žalúdok, a vlastne ma zaráža, že pán Murín so svojím prírodovedeckým vzdelaním je schopný čosi také dnes vysloviť nahlas a nehanbí sa. Jeho literárne dielo má svojich obdivovateľov i čitateľov, za ktorých sa možno hanbím ja, ako jeho kolegyňa.
Žarty nabok, človek nemusí listovať v knižkách pána Murína, ani brusliťpo internete, aby sa stretol s podobnými výrokmi. Tu na Slovensku sa radi smejeme, a vtipnejší akože vyhráva. Podobné vtipy sa nosia aj v istom type žurnalistiky či literatúry, národ sa smeje a tlieska.
A v podobnom duchu sa niesla aj česká prezidentská kampaň. Noviny zaplavili bonmoty a vtipné poznámky oboch jej kandidátov, a ja netvrdím, že vyhral ten vtipnejší: "Víte, jaký byl rozdíl mezi knížaty a mezi zemany? Knížata měla právo první noci a díky tomu zdegenerovala, protože své nevolnice nemuseli znásilňovat, nemuseli tedy vydávat energii na toto znásilňování. Zatímco my zemani jsme si svého práva, nejenom v sexuální oblasti, vždycky toto právo museli těžce vybojovat, a proto jsme nezdegenerovali," povedal MilošZeman v piatkovej debate na kanále Prima Family, na čo okamžite zareagovali české feministky.
Treba reagovať, a je jedno, či si vravíte feministka, alebo zembudhistka, katolíčka, či luteránka. Niektorí muži si totiž ženu mýlia s tou domácou pekárňou a tak sa k nej aj správajú! Hlúpe a urážlivé slová ma neprekvapujú, neprekvapili ma ani ich autori, skôr ma zaujíma schopnosť národa ich akceptovať, dokonca sa na nich zabávať. Mimochodom, spisovateľ Vladimír Mináč kedysi napísal, že sa uzabávame k smrti.
Pôvodne vyšlo v denníku Pravda, 28. 1. 2013.