Ivana Hostová: Jeho miesto v ich texte
Rebro, Derek. 2013. Jej mesto v jeho svete? Rodový pohľad na previazanosť urbánneho a rustikálneho v poézii Lýdie Vadkerti-Gavorníkovej a Jozefa Mihalkoviča. Bratislava : ASPEKT.
Kladenie aktuálnych priziem na texty, ktoré sú literárnohistoricky zafixované, a teda interpretačne čiastočne umŕtvené, je jedným z najdôležitejších spôsobov prežívania textu. Rodové čítanie slovenskej poézie sa ešte stále javí ako nevyčerpaný – lebo dokonca i v textoch, ktoré si to samy vyžadujú, masívnejšie nevyužitý – spôsob prenášania textov bližšie k dnešnému publiku. Cez spleť dvoch miestami paralelných, inokedy mimobežných či križujúcich sa ideových konštruktov, resp. spôsobov nazerania na literárne dielo (popri rodovom ide o os urbánne – rustikálne) sa na ranú poéziu básnika a poetky – debutantov zo 60-tych rokov – v monografii Jej mesto v jeho svete? pokúsil pozrieť Derek Rebro. V úvodných kapitolách naznačuje ideové a metodologické východiská, s ktorými pracuje (urbánne, rustikálne, mýtus, archetyp, (rodový) stereotyp...). Rebrov diskurz sa už od začiatku javí ako do veľkej miery homologický – autorovo zátvorkované, polyfónne, „tekuté“ písanie s rozsiahlymi citáciami zo sekundárnej literatúry do veľkej miery pripomína fenomény, ktoré v poézii L. Vadkerti-Gavorníkovej a J. Mihalkoviča pomenúva ako urbánne – a svojou meandrovitou kompozíciou kopíruje povahu skúmaných javov a niektorých hermetickejších textov. Tento spôsob písania je však pre autora typický aj v iných jeho textoch, v prítomnej monografii len viac zarezonoval s pertraktovanými myšlienkami. Podstatu a telo monografie tvorí minuciózne, postupné, v kontexte interpretácií poézie ako skôr vertikálneho textu viac pomocné, resp. prvolezecké čítanie verš po verši, ktoré je vzhľadom na povahu zvolenej optiky, ako aj na stav poznania niektorých z textov, na ktoré sa autor zameral (časť textov – najmä pokiaľ ide o tvorbu Lýdie Vadkerti-Gavorníkovej – napriek tomu, že od ich vydania sa vymenilo niekoľko básnických generácií, hĺbkovo a komplexne interpretovaná nebola) do veľkej miery oprávnené (i keď miestami náročné na vnímanie). V neskorších (lebo ide o chronologické čítanie) fázach sa z interpretácií vynára aj viacero vertikálnych prierezových súvislostí, ktoré vytvárajú náznak jednotnejšieho, no stále jemného modelu.
Monografia je aj vďaka zvolenej kompozícii podnetná najmä v detailoch – v kontexte interpretácie poézie Lýdie Vadkerti-Gavorníkovej zaujmú napríklad pozorovania, zaostrujúce na „subtílne komentovanie takéhoto [dedinského, rodové stereotypy reprodukujúceho] spôsobu života ženy“ (s. 71), interpretácie poetkinho sporu s dostupným (androcentrickým) jazykom či postrehy o kompozícii a pomere vedomej a spontánnej práce autorky na texte v skladbe Kolovrátok (1972). Pri čítaní Mihalkovičovej poézie inšpiratívne pôsobia napríklad interpretácie významov mlčania ženských lyrických hrdiniek a ich komparácia s mlčaním u Vadkeri-Gavorníkovej či interpretácia básne Katarína, kde sa Rebro zapája do dialógu so staršími čítaniami tohto textu a podrobuje ich feministickej dekonštrukcii.
Množstvo a rozsah citácií zo sekundárnej literatúry dokumentujú istú defenzívnosť, snahu o legitimizáciu zvoleného spôsobu písania a nazerania na texty. Tento problém napokon autor monografie reflektuje aj explicitne v priebežných metodologických poznámkach, smerujúcich najmä k povahe a hraniciam interpretácie, nadinterpretácie a dezinterpretácie, produktívnosti jednotlivých modov čítania textu a domácej interpretačnej tradície. Toto zviditeľnovanie interpretačných neistôt, ktoré sú pri strete s interpretačne málo prístupným textom celkom prirodzené, ako aj komentovanie smerov, ktorými sa daná (Rebro jasne dáva najavo, že ide o jednu z možných) interpretácia uberá, namiesto suverénneho, neistoty zakrývajúceho privlastňovania si práva (raz a navždy) pomenúvať a hodnotiť je popri vyššie načrtnutých (samozrejme, nie vyčerpávajúco vymenovaných) momentoch jedným z najzaujímavejších podnetov na ďalšie uvažovanie, ktoré nová monografia Dereka Rebra ponúka.
Pôvodne vyšlo v časopise Romboid, č. 2/2014.