Etela Farkašová: Okraje rôznych významov
Bodnárová, Jana. 2013. Z periférií. Bratislava : Vlna – Drewo a srd.
Nová knižka poetky, prozaičky, dramatičky Jany Bodnárovej Z periférií sa skladá z troch relatívne samostatných častí, ktorými sa ako spájajúce prvky vinú charakteristické znaky autorkinho rukopisu, príbuznosť v pohľade na svet, na poéziu a na to, čo od nej možno očakávať. Prvá časť Fraktály evokuje už názvom predstavy narušeného celku, úlomkovitosti, rozbitosti, ktoré sa však nevzťahujú na prírodné či geometrické fraktály, ale vyznievajú ako metaforické vyjadrenie jednak rozbitosti, necelostnosti pohľadu na svet (jeho výseky), ako aj rozbitosti, necelostnosti samého tohto sveta. Implicitne je v textoch obsiahnuté pnutie medzi „ľudským pobytom“ v centre a na periférii a aj medzi optikou centra a periférie. Marginalizácia postáv nadobúda v textoch viaceré rozmery, neredukuje sa len na periférnosť v geografickom či geometrickom význame, oveľa väčší dôraz je na marginalizácii v zmysle sociálnom, psychologickom, inak povedané – v zmysle rôznych podôb inklúzie alebo exklúzie, rozprávači a rozprávačky sa môžu nachádzať na okraji spoločnosti, ale aj na okraji jasného, vedomého prežívania reality zatieňovanej omamnými závojmi. Mnohým z postáv sú vlastné outsiderské pocity, ktoré už nesúvisia iba s „pozíciou okraja“, ale so všeobecnejšie chápanou pozíciou dnešného človeka v značne komplikovanom a neprehľadnom svete, vo svete chaosu a neistôt, anonymity a odcudzenia. Najmä v tejto časti sa prejavuje vysoký stupeň autorkinej empatie k „strateným“, „okrajovým“ existenciam, hoci texty budia zdanie ich stručnej, náznakovej deskripcie nasmerovanej navonok, prítomná je tu dvojsmernosť pohľadov, takže dovidíme cez ne i do vnútra tých, čo sa napríklad oddávajú snívaniu v záhradách závislostí a požičaných radostí... Výrazne prítomný je v textoch fenomén osamelosti uprostred masy, uprostred bilbordov, hlučných ulíc plných klamlivých spoluprítomností, ktorými táto doba tak veľmi plytvá. Doba, ktorá zároveň ponúka falošné prostriedky na to, ako túto osamelosť odháňať, prehlušovať ticho vyprázdnenej (alebo ešte v mladom veku nenaplnenej) existencie.
Nesmierne sugestívne (aj vzhľadom na môj osobný vzťah k téme) pôsobí v knižke časť Memories are made of this, v ktorej autorka lyrickou formou reflektuje fenomén pamäti, ktorá je (rozkolísaným, vlniacim sa) „jadrom“ identity, nositeľkou stôp po veľmi intímnych zážitkoch, po naoko banálnych situáciách každodenného prežívania, ukrývajúcich však niečo existenciálne závažné. Zapamätaná „banalita“ všedného sa v procese rozpamätávania môže premieňať v procesoch re-konštrukcie či novej konštrukcie minulosti na nosné prvky životného príbehu a spomienka sa môže stať významným stavebným kamienkom pre tvorbu sebaobrazu rozpamätávajúcej sa lyrickej subjektky. V súvislosti s fenoménom pamäti autorka neobchádza ani zložitý vzťah medzi minulosťou a prítomnosťou, medzi našimi vnútornými podobami na priesečníkoch časov, a s veľkým zmyslom pre význam detailu vytvára pred nami premenlivé obrazy toku udalostí, pocitov, myšlienok, v ktorých splývajú všetky časové dimenzie... V textoch akoby sa dialo pamäťové prekresľovanie obrysov vnútornej krajiny, ba ešte presnejšie, viacnásobné prekresľovanie vnútorných krajín bytostí navzájom si blízkych, ale niekedy aj vzájomne vzdialených a napriek všetkému čoraz viac sa vzďaľujúcich. Ako pars pro toto Bodnárová načrtáva vzťah matiek a dcér, ktorý v rôznych kontextoch variuje častejšie, či už v prozaickej, alebo poetickej podobe, vydávajúc o nich svoje intímne, no subjektivitu vlastnej intimity presahujúce svedectvo. Obzvlášť pôsobivé v knižke sú obrazy matiek odchádzajúcich z reálneho sveta do sveta stareckých chorobných preludov...
Napokon tretia časť rukopisu S/Z/EN je koncipovaná ako súbor tridsiatich deviatich snov, ktoré – bez rešpektu ku chronológii osobného príbehu – zaznamenávajú rôzne životné polohy i pocity rozprávačky (s tušenými autobiografickými prvkami). Snové obrazy, krehké a sporé vo výraze, pripomínajúce miestami japonské miniatúry, nevnímame ako odvrátenú tvár reality, ale, naopak, ako médium dovoľujúce vstupovať do jej „logikou sna“ prehmataných podpovrchových vrstiev.
Bodnárovej texty sú silne koncentrované, úsporné, jazyk akoby bol v nich stiahnutý do „uzlov“ s možnosťou viacpohľadového „rozuzľovania“ previazaných významov. Klasická rozvinutá veta je pre ne pridlhá, stačia slová, jedno alebo dve, tri a z týchto „sú-sloví“ sa pred nami vynárajú zapamätané kontúry ciest i ne-ciest, po ktorých sa uberajú najrôznejšie, a predsa v spoločnej ľudskosti zakotvené príbehy. Vety, krátke a hutné, pripomínajú epicentrá, z ktorých sa šíria vlny jemne odlíšených sémantických obsahov: záleží na čítajúcich, ktoré z vĺn zachytia, ktoré v nich zarezonujú, ktoré si v procese interpretácie prisvoja. Nová knižka Jany Bodnárovej Z periférií, plná prvkov poetického experimentu, prináša umelecky hodnotné výpovede o vnútorných i vonkajších krajinách súčasného človeka, aj toho „z periférie“, nech už ňou rozumieme „pobývanie mimo centra“ v akomkoľvek zmysle. Knižka osloví najmä náročnejšiu čitateľskú obec a nepochybne obohatí repertoár súčasnej slovenskej literatúry.
Skrátená verzia vyšla v dvojtýždenníku Knižná revue, č. 3/2014.