Etela Farkašová o publikácii AspektIn
Záujmové združenie žien Aspekt pripravilo publikáciu, v ktorej sprístupňuje v tlačenej podobe – ako zdôrazňujú editorky – „nereprezentatívny“ výber textov z rovnomenného feministického webzinu (www.aspekt.sk), ktorý je od r. 2004 internetovým pokračovaním viac ako desaťročnej tradície tlačeného feministického kultúrneho časopisu Aspekt. V súlade s touto tradíciou prináša nová publikácia žánrovo pestré texty o rodovej problematike, a to teoretické štúdie, recenzie, beletriu, rozhovory, správy o podujatiach, publicistické komentáre k spoločensko-politickým udalostiam. Texty v tomto výbere, ktoré pripravili editorky (Jana Cviková, Jana Juráňová, Zuzana Maďarová – v spolupráci s Ľubou Kobovou a Derekom Rebrom) pochádzajú z rokov 2005 až 2012 a v prevažnej miere ich spojovacím momentom sú odkazy a súvislosti s výstavou Holé baby, ktorá sa uskutočnila v SNG v r. 2010.
Tejto, ako ukázali ohlasy v tlači i na internete, kontroverznej, zámerne provokujúcej, zároveň však k vážnemu zamysleniu privádzajúcej výstave (kurátorka Petra Hanáková) sa venuje článok Jany Cvikovej a v širšom kontexte aj rozsiahlejšia štúdia Moniky Mitášovej. Azda je vhodné pripomenúť, že iniciátorky a realizátorky výstavy mali podobný cieľ ako editorky knižnej aspektovskej edície Čítanky. V oboch prípadoch ide o ambíciu pripraviť na rodovú problematiku orientované, aktualizované čítanie starších umeleckých diel: v prípade „čítaniek“ ide o texty slovenských starších autoriek (dosiaľ vyšli výbery z tvorby Hany Gregorovej a Terézie Vansovej), v prípade spomínanej výstavy ide o aktualizované „čítanie“ klasického a modernistického ženského aktu (išlo o cca 150 aktov od 19 slovenských autorov). Publikácia približuje konfrontáciu obrazov a vtipných, kritických komentárov z pera Jany Cvikovej a Jany Juráňovej, ktoré boli súčasťou výstavy a vďaka ktorým sa mužské videnie ženského tela dopĺňalo o kritické ženské komentovanie tohto spôsobu vnímania.
O dôležitosti ženskej literárnej tradície píše Jana Cviková v štúdii venovanej Hane Gregorovej a Virginii Woolfovej, prvej z týchto autoriek je venovaná aj štúdia analyzujúca dielo Ženy z hľadiska jeho feministických tendencií. O feministickej geografii (u nás zatiaľ takmer neznámej) prináša informácie rozhovor s predstaviteľom tejto disciplíny Matejom Blažekom, koncepcie Judith Butler, Rosi Braidotti a Rosemary Henessy cez prizmu pojmov materiálno a materialistické približuje v štúdii Ľuba Kobová. Poviedkami sú v publikácii zastúpené Inge Hrubaničová, Ivica Ruttkayová a Zuzana Maďarová, literárno-teoretický text Dereka Rebra sa sústreďuje na básnickú tvorbu Kataríny Kucbelovej. Čitateľsky príťažlivý je „rozhovor“, ktorý zinscenovala Ľubica Poláková medzi zanietenou feministickou aktivistkou z prelomu 19. a 20. storočia Emmeline Pankhurstovou a Moliérom, Nietzschem, Voltairom, Kantom – autorka opierajúca sa o myšlienky uvedených filozofov a spisovateľov tu odhaľuje rodové stereotypy v dielach uvedených osobností. Na rodové stereotypy poukazuje aj Monika Kováčiková v stati venovanej obrazu muža a ženy v našej ústnej ľudovej slovesnosti, napokon na masmediálny obraz mužov a žien a na rodové konštrukty šírené v médiách upriamuje pozornosť Katarína Mádelová. Publikácia prináša i množstvo recenzií a informácií o nových knižných tituloch súvisiacich s rodovou tematikou a iste zaujme každého, kto sa zaujíma o túto problematiku.
Pôvodne vyšlo v dvojtýždenníku Knižná revue, č. 21/2012.