Etela Farkašová: Keď má druhé vydanie zmysel
Maliti, Eva. 2014. Symbolizmus ako princíp videnia (kapitoly z ruskej literatúry a kultúry 20. storočia). Bratislava : VEDA – Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied.
Eva Maliti-Fraňová sa suverénne pohybuje na pôde literárnej vedy (primárnou oblasťou jej záujmu je symbolizmus, najmä v kontexte dejín ruskej umeleckej literatúry), no aj na pôde prekladu (ako teoretička skúmajúca dejiny slovenského umeleckého prekladu, prekladateľke Zore Jesenskej venovala vedeckú monografiu). Pôsobí aj ako aktívna prekladateľka – na konte má preklady románu Peterburg Andreja Belého, drám Alexandra Bloka, Viačeslava Ivanova a ďalších diel (nespomínam tu jej vlastnú prozaickú a dramatickú tvorbu).
Tentoraz predstupuje pred čitateľov a čitateľky s doplneným vydaním monografie venovanej teórii symbolizmu reflektovanej na pozadí vybraných diel ruskej literatúry (prvé vydanie vyšlo v roku 1996). Pre rozšírenie práce sa autorka rozhodla v súvislosti so zmenenými podmienkami pre vedecký výskum u nás, čo v tomto prípade znamená najmä možnosť zahrnúť do pramenných materiálov aj také práce, ktoré v čase prvého vydania ešte neboli prístupné ani u nás, ale ani v Rusku. Týka sa to najmä ťažiskovej kapitoly knihy o ruskom náboženskom filozofovi a teoretikovi symbolizmu Pavlovi Florenskom, ktorého dielo medzičasom vyšlo v Rusku v nových súborných vydaniach. Jeho tvorba je dnes objektom prác viacerých ruských i zahraničných bádateľov, kde autorka získala mnoho podnetov umožňujúcich rozšíriť informačnú bázu druhého vydania knihy a obohatiť pohľad na skúmanú problematiku.
V časti venovanej Pavlovi Florenskému autorka analyzuje prínos filozofa pre ukotvenie symbolizmu v ruskej literatúre a všíma si všeobecnejšie znaky realistického symbolizmu ako princípu videnia, poznávania sveta a svetonázoru. Pozornosť sústreďuje na viaceré výskumné oblasti filozofa (lingvistika, estetika, problematika poznávania...) a osvetľuje príčiny rastúceho záujmu o jeho dielo v súčasnosti. V kapitole Autor a jeho „tajomstvo“ zaujmú autorkine reflexie tvorby Vasilija V. Rozanova, hlavne v kontexte hľadania „novej duchovnosti“ ako pokračovania v úsilí nájsť všeobsiahly metafyzický princíp, ktorý by stál nad vedou, náboženstvom i filozofiou a pomohol by odhaľovať tajomstvo sveta. Autorka upozorňuje na ďalší typický znak Rozanova, ktorým bolo zašifrovávanie, zahaľovanie svojej tvorby, svojho autorského subjektu závojom tajomstva, čo spôsobilo aj množstvo rôznych interpretácií diela.
Azda najosobnejšie prítomná je autorka v kapitole venovanej románu Peterburg Andreja Belého, ktorým je podľa mňa do istej miery ovplyvnená jej vlastná tvorba (v rovine niektorých motívov, experimentálnych postupov, práce so symbolmi...). Maliti zasadzuje Belého tvorbu do svetového kontextu (J. Joyce, V. Woolf) a do súvislostí slovenskej literatúry (hľadá isté paralely medzi Belého tvorbou a postmodernou prózou Pavla Vilikovského). Podnetná je kapitola venovaná románu B. Pasternaka Doktor Živago, tu upúta okrem rozboru niektorých aspektov románu a jeho genézy najmä analytické porovnávanie dvoch slovenských prekladov diela, a to z pera Zory Jesenskej a Viery Hegerovej. Maliti sa v súvislosti s románom pristavuje pri fenoméne symbolickej autobiografie, ktorý vníma ako charakteristický pre úsilie vyjadriť symbolickou formou vlastný autorský subjekt. Pri porovnávaní dvoch prekladov neostáva len v prvoplánovej – verbálnej – rovine, ale identifikuje hlavné odlišnosti v koncepciách prekladateliek, zatiaľ čo u Jesenskej je to dôraz na existenciálne momenty prózy, Hegerovej pojatie vníma ako viac realistické. Doplnené vydanie prináša tiež novšie informácie o recepcii románu Doktor Živago u nás. Problém emigrantstva a jeho symbolického tematizovania rozoberá autorka v poslednej kapitole na prípade pôvodom osetského, v exile žijúceho ruského spisovateľa Gajta Gazdanova, ktorého tvorbu vníma na priesečníku ruskej, európskej a osetskej literatúry.
Monografická práca Symbolizmus ako princíp videnia prináša rozšírený pohľad na symbolizmus ako literárny smer, a aj na ruskú literatúru 20. storočia (videnú cez prizmu symbolizmu), verím, že môže podnietiť k podobným výskumným projektom aj v kontexte iných literatúr.
Skrátené vyšlo v Knižnej revue, č. 22/2014.