Etela Farkašová číta Elfriede Jelinek
Jelinek, Elfriede. 2011. Zimná cesta. Bratislava : Artforum. Preložil Andrej Zmeček v spolupráci s Janou Cvikovou.
Nie je náhodné, že najnovšie dielo Elfriede Jelinek svojím názvom vyvoláva asociácie s poetickým cyklom romantického básnika Wilhelma Müllera a s Franzom Schubertom, ktorý tieto básne zhudobnil v rovnomennom cykle piesní. Stopy romantizmu zachované v autorkiných priamych či nepriamych citáciách z Müllera však silne kontrastujú s tvrdosťou absolútne odromantizovanej reality, ktorú spisovateľka opisuje. Zimná cesta predstavuje briskné, s literárnou rafinovanosťou komponované výpovede o súčasnom svete, o jeho morálnej roztrieštenosti, deštrukčnej moci peňazí, ktoré sa povyšujú na najvyššiu hodnotu. Ilustratívny je v texte napríklad odkaz na bohatú, „predanú“ nevestu, ktorá je (ako všetko na tomto svete) tovarom, podrobeným kapitálu. Môže ísť o reálnu nevestu aj o metaforicky vyjadrenú „korisť“, dajme tomu, o nadáciu/donáciu, o dôležité (!) finančné aspekty akéhokoľvek - nielen zmluvného - vzťahu.
Próza si vyžaduje náročné čitateľky a čitateľov, ochotných vydávať sa na zložité interpretačné cesty. Na jednej strane je totiž jazyk prózy jadrný, precízny, na druhej strane nás autorka vedie po toľkých okľukách, odkazuje na toľko viacvýznamových asociácií, že nezísť z cesty je niekedy čitateľsky náročnou prácou (v tejto súvislosti treba vysloviť obdiv prekladateľovi a prekladateľke). Komplikovanosť textu posilňuje to, že knižka pripomína partitúru pre viac hlasov, ktoré sa od seba raz vzďaľujú, inokedy k sebe približujú, takmer splývajú, takže individualita hlasu sa stráca, je prekrytá tým, čo presahuje individuálne rozmery tohto takmer bezpríbehového textu. Dochádza k striedaniu, až splývaniu rodov a rozprávačka sa nám pred očami mení na rozprávača, čo môžeme vnímať aj ako pokus o presahovanie individuálnych identít vo vzťahu k problémom, ktoré možno v súčasnosti pokladať za globálne, univerzálne.
Dynamické napätie textu spočíva aj v kontraste medzi zdanlivo abstraktnými, z konkrétneho kontextu vyviazanými úvahami (o čase, identite, hodnotách ...) a medzi narážkami na reálne, hojne medializované udalosti vrátane rôznych káuz a afér, ktoré sa odohrali nielen v Rakúsku. Jelinek tým podčiarkuje prepojenosť politickej sféry s akoukoľvek inou, zdanlivo len privátnou sférou ľudského života. Jej texty sú angažované, upriamujúce pozornosť na možnosť voľby v postojoch voči tomu, čo sa deje vo svete. Ona sama je rozhodnutá zdôrazňovať (aj za cenu hyperbolizácie) deformácie súčasnej spoločnosti, a robí to s neskrývaným hnevom, ktorý vedie k ironickému, ba až satirickému tónu. V knihe sú prítomné aj (viac či menej zašifrované) autobiografické motívy vzťahujúce sa k autorkinmu detstvu, zložitým vzťahom s rodičmi, k jej autorskej sebareflexii a vlastnej poetike. Prekladom Zimnej cesty má slovenský čitateľ či čitateľka možnosť doplniť si obraz o jednej z najdiskutovanejších autoriek súčasnosti.
Pôvodne vyšlo v dvojtýždenníku Knžná revue, č. 6/2012.