Andrea Reynolds: Luxus podrobnej a rozvetvenej interpretácie
Rebro, Derek. 2013. Jej mesto v jeho svete? Rodový pohľad na previazanosť urbánneho a rustikálneho v poézii Lýdie Vadkerti-Gavorníkovej a Jozefa Mihalkoviča. Bratislava : ASPEKT.
Nová kniha Dereka Rebra môže na prvý pohľad vyvolať určitú skepsu. Takmer tristo strán solídneho vedeckého textu – o jednej autorke a jednom autorovi, o ich troch plus troch básnických zbierkach; čistá interpretácia, zdanlivo nekompatibilné, skôr od seba vzdialené interpretačné aspekty: rodový pohľad narazí na atribúty urbánne verzus rustikálne. Jozef Mihalkovič a Lýdia Vadkerti-Gavorníková už dlho majú svoje miesta v literárnej histórii; literatúra šesťdesiatych rokov, to bola a stále je obľúbená a atraktívna téma, značne vyšliapaná cesta v literárnovednej diskusii – takže žiadna novinka. Vzhľadom na interpretačné aspekty sa spočiatku vynorí aj obava, či autor monografie náhodou nenanúti istú konkrétnu interpretáciu, či básne vo vlastnom záujme neprekreslí.
Rebro však rýchlo vyvráti túto počiatočnú skepsu. Poučí nás osobitným spôsobom a rukopisom, pričom ponúka veľa vecí, ktoré by sme v takejto knihe ani neočakávali. Do problematiky nás uvedie rozsiahlym úvodom, v ktorom zadefinuje pojmy – kniha tým od prvej vety predstavuje korektne vypracovanú monografiu. V jednotlivých kapitolách však Rebro poukazuje na to, že obmedzením a ohraničením určitých pojmov sa ukáže ich bezhraničnosť – rozvíja napríklad pojmy mýtus a archetyp v diskurze o Jungovi. Rebro je diskurzívny, orientuje sa v určitej línii, nechá sa však viesť intuíciou a stále novými asociáciami.
Kniha má vedeckú štruktúru: teoretický úvod, vymedzenie výskumného predmetu, interpretácia konkrétnych diel. Pri interpretácii jednotlivých zbierok sa autor spolieha na plynutie vlastných myšlienok, často inšpirovaných bohatou sekundárnou literatúrou, čím vytvoril aj niečo ako otvorenú diskusiu k jednotlivým pojmom, k špecifickým interpretačným aspektom, k jednotlivým textom. Čitateľ či čitateľka často cíti potrebu aktívne sa zapojiť do diskusie. K dominantným citovaným autorom patria Daniela Hodrová (predovšetkým jej vymedzenie urbánneho aspektu – a to aj v súvislosti so ženským písaním), anglosaské autorky feministického zamerania či Andrea Bokníková, alebo Valér Mikula. Zoznám literatúry a početné citáty v texte svedčia o mnohosti ciest, ktoré Rebro pre kontext jeho interpretácie odkráčal.
Rebro pomocou súhry a kontrastu rôznych hlasov, teórií, aspektov, názorov a vďaka podrobnému skúmaniu každej básne umožňuje nové, živé čítanie diel Vadkerti-Gavorníkovej a Mihalkoviča. Odhaľuje zaujímavé aspekty rodovej otázky v súvislosti s otázkami urbánneho a rustikálneho. Jeho interpretácia nie je revolučný akt, ktorý by vyvrátil všetky už existujúce interpretácie, senzibilizuje čitateľa a ukazuje, čo všetko môže ovplyvniť vnímanie pri čítaní poézie. Paralelné čítanie Vadkerti-Gavorníkovej a Mihalkoviča pomáha vyjasniť jemné rozdiely medzi nimi, napríklad pri interpretácii fenoménu ticha či ich rodinných konštelácií vzhľadom na (fyzický aj mentálny) presun do mestského prostredia.
Autor skúma semiotickú a tvarovú rovinu básní, upozorňuje na množstvo sociologických, kultúrnych, politických, literárnovedných aj dobových literárnokritických vplyvov na čítanie a interpretácie tvorby. Pred čitateľom sa vytvorí veľmi komplexný a ešte stále sa pozmeňujúci, pohyblivý obraz poézie. Rebro neváha kritizovať dobovú literárnu kritiku (Hamada) a navrhuje určité prehodnotenia. Niekde explicitne a výrazne vyjadrí svoj vlastný názor (na rozdiel od bežného vedeckého – vecného, neosobného jazyka), prezentuje sa nielen ako literárny vedec, ale aj ako kritik, čo môže byť vplyv inovatívnej americkej, anglosaskej vedy, kde autor svojráznym štýlom často prezentuje aj osobné – priam súkromné – názory.
Pôvodne vyšlo v časopise RAK, č. 3/2014.